Hoci Slováci sú vo všeobecnosti zhovievaví voči cudzincom, vyhnutie sa týmto konkrétnym faux pas zabráni vážnemu rozpakom a prejaví hlbokú úroveň kultúrneho rešpektu.
05. 11. 2025
Vitajte v Košiciach! (Welcome to Košice!)
Košice sú mestom pôsobivých kontrastov. Nie sú len druhým najväčším mestom Slovenska; sú dynamickým centrom histórie, umenia a inovácií. Ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013 sú ulice plné zreteľnej tvorivej energie. Zároveň, ako rastúce centrum pre nadnárodné spoločnosti a technológie, predstavujú pohľad do budúcnosti. Táto jedinečná identita znamená, že noví prichádzajúci prichádzajú do miesta, kde sa hlboké, stáročné tradície stretávajú s modernou, medzinárodnou pracovnou silou.
Tento sprievodca má poskytnúť viac než len zoznam „čo robiť a nerobiť“. Cieľom je vysvetliť logiku za zvykmi – „nepísané pravidlá“, ktoré riadia každodenný život. V minulosti sa cudzinci mohli stretnúť s (dnes už ubúdajúcim) odstupom alebo všeobecným postojom „prečo ste tu?“ Dnes je tento postoj nahradený. Slováci prejavujú veľký rešpekt voči cudzincov, no tento rešpekt sa čoraz viac viaže na vedomosti a schopnosti jednotlivca. Tento sprievodca tieto vedomosti poskytuje. Je kľúčom k prejaveniu kultúrneho porozumenia, získaniu dôvery a urýchleniu prechodu z „nováčika“ na „suseda“.
Okrem toho je dôležité pochopiť, že Košice majú svoj vlastný charakter. Bohatý folklór, hudba a tradície východného Slovenska sú zdrojom obrovskej regionálnej hrdosti. Pre nováčika je ešte dôležitejšie, že miestny „východniarsky“ duch je podľa Slovákov často teplejší, spontánnejší a veselší než v iných častiach krajiny. Pochopenie národnej etikety je prvým krokom; prijatie miestneho ducha je krokom nasledujúcim.
Sekcia 1: Prvé Ahoj: Pozdravy, Formalita a Každodenné Interakcie
Prvý dojem je v slovenskej kultúre veľmi silný a takmer úplne závisí od zvládnutia pravidiel formality. Sociálna vzdialenosť, ktorú Slováci udržiavajú k cudzím ľuďom, nie je prejavom nepriateľstva; je to štruktúrovaný a rešpektujúci spôsob ochrany osobného priestoru.
Formálny Základ („Dobrý deň“ ako štandard)
Najdôležitejšia fráza na naučenie je „Dobrý deň“. Ide o univerzálny, zdvorilý a všestranný formálny pozdrav. Používa sa pri vstupe do obchodu, pri pozdravení kolegu, oslovení cudzieho človeka alebo v akejkoľvek situácii, kde je potrebná formalita. Je to predvolený štandard pre všetky verejné a profesionálne interakcie.
Tento pozdrav je tiež citlivý na čas, a prejavenie si uvedomenia tohto detailu ukazuje vyššiu úroveň kultúrneho rešpektu:
-
„Dobré ráno“ sa používa skoro ráno, typicky do 9:00.
-
„Dobrý deň“ je štandardný pozdrav od 9:00 do večera, približne do 18:00.
-
„Dobrý večer“ sa používa po 18:00.
Pri odchode je formálny ekvivalent „Dovidenia“.
Rozdiel „Vy“ vs. „Ty“ (Najdôležitejšie kultúrne pravidlo)
Toto je bezpochyby najdôležitejšie spoločenské pravidlo v slovenskom jazyku a zároveň najčastejšia vážna chyba, ktorú robia cudzinci. Slovenčina, podobne ako mnoho európskych jazykov, používa tzv. T-V rozlíšenie, teda dve rôzne formy „ty“.
„Ty“ je neformálne a používa sa len pri blízkych priateľoch, rodine a deťoch.
„Vy“ je formálne „vy“ a používa sa pri zdvorilom oslovení jednej osoby.
Zlaté pravidlo: Nováčik by mal vždy predvolene používať formu „Vy“ (tzv. vykanie) pri všetkých cudzích, kolegoch, predajcoch, susedoch a pri starších alebo autoritatívnych osobách. Používanie neformálneho „Ty“ predčasne nie je vnímané ako „priateľské a neformálne“. Je považované za mimoriadne neslušné, príliš familiárne a neúctivé.
Prechod z „Vy“ na „Ty“ je významný spoločenský míľnik, ktorý naznačuje prehĺbenie vzťahu. Tento „prechod“ vždy iniciuje osoba vyššieho spoločenského postavenia. Pravidlá sú jasné:
-
V spoločenskej situácii ponúka staršia osoba prechod mladšej osobe.
-
Pri interakcii medzi mužom a ženou ponúka prechod žena mužovi.
-
V profesionálnom prostredí ponúka prechod vyššie postavená osoba podriadenému.
Je potrebné počkať, kým bude jednoznačne pozvané na použitie „Ty“.
Mena a Tituly (Znaky Rešpektu)
Tento systém formality sa rozširuje aj na mená a tituly. Pri formálnom oslovení (použitie „Vy“) je povinné používať titul a priezvisko, nie krstné meno.
„Pán“ + Priezvisko
„Pani“ + Priezvisko
„Slečna“ pre mladú alebo slobodnú ženu
Okrem toho sú akademické a profesionálne tituly na Slovensku veľmi dôležité a nepovažujú sa za voliteľné. Tituly ako „Pán Doktor“ alebo „Pani Inžinierka“ sa bežne používajú v pracovných aj spoločenských situáciách. Používanie týchto titulov prejavuje hlboký rešpekt k vzdelaniu a postaveniu človeka.
Fyzický Pozdrav
Štandardným formálnym pozdravom je pevný, sebavedomý podanie ruky sprevádzané priamym očným kontaktom. Tento očný kontakt je kľúčový; signalizuje úprimnosť a poctivosť. V pracovnom kontexte je zvykom počkať, kým žena podá ruku ako prvá.
Neformálne pozdravy ako „Ahoj“ alebo „Čau“ (ktoré znamenajú aj „ahoj“, aj „zbohom“) sú striktne vyhradené pre osoby, s ktorými používate „Ty“ – blízkych priateľov a rodinu. Bozk na obe líca môže byť tiež použitý medzi blízkymi priateľmi opačného pohlavia alebo dvoma ženami. Použitie „Ahoj“ pri novom šéfovi alebo staršom susedovi by bolo výrazným faux pas.
Celý tento systém formality – forma „Vy“, používanie priezvisk a titulov, rezervovaný fyzický pozdrav – nie je určený na to, aby pôsobil chladne. Je to dôležitý kultúrny mechanizmus na ochranu a rešpektovanie osobného súkromia, ktoré je na Slovensku veľmi cenené. Počiatočná formalita je „štít“, ktorý vytvára rešpektujúcu bariéru. Porušenie jej prílišnou neformálnosťou sa nevidí ako „priateľské“, ale ako agresívne narušenie cennej súkromnej sféry. Získanie práva na tykanie je znamením skutočného spoločenského prijatia.
Sekcia 2: Vonku a medzi ľuďmi: Verejné správanie a Spoločenské zvyklosti
Verejné správanie na Slovensku je riadené spoločným chápaním vzájomného rešpektu, rezervy a poriadku. Pre nováčika je dodržiavanie týchto spoločenských zvyklostí jedným z najviditeľnejších spôsobov, ako prejaviť rešpekt k miestnej kultúre.
„Zvuk“ verejného priestoru
Všeobecne je verejné správanie na Slovensku rezervované a konzervatívne. Slováci si cenia „pokojnú povahu“ a majú tendenciu hovoriť v miernom tóne na verejných miestach. Hlasné rozhovory, prehnaný smiech alebo výrazné emocionálne prejavy v autobusoch, električkách alebo obchodoch nie sú bežné a môžu byť nežiaduce. Hodnota sa kladie na nevnucovanie sa do spoločného verejného priestoru.
Etiketa verejnej dopravy (Skúška zdvorilosti)
Správanie vo verejnej doprave je kľúčovým, veľmi viditeľným spoločenským indikátorom. Je to nevyhnutný zvyk a výrazný prejav dobrej vychovanosti ponúknuť svoje miesto starším osobám, tehotným ženám, ľuďom s malými deťmi alebo každému, kto vyzerá, že potrebuje pomoc. Neposkytnutie miesta, najmä mladou, zdravou osobou, je považované za veľmi neslušné a pravdepodobne pritiahne nepochvalné pohľady. Pri nastupovaní je tiež dôležité okamžite si zakúpiť a označiť lístok, pretože kontrolóri sú bežní.
Dochvíľnosť ako cnosť
Dochvíľnosť nie je len odporúčanie; je základnou súčasťou rešpektu. Dochvíľnosť je veľmi cenená pri spoločenských aj pracovných stretnutiach. Je vhodné prísť načas alebo pár minút skôr, aby sa preukázala spoľahlivosť a ohľaduplnosť voči času druhej osoby.
Osobný priestor a fyzický kontakt
Rovnako ako pri formálnej komunikácii, Slováci si cenia osobný priestor. Je vhodné udržiavať rešpektujúcu vzdialenosť – približne na šírku ramena – počas rozhovoru. Fyzický kontakt počas konverzácie, ako napríklad dotyk na ramene kolegu, nie je bežný a môže ľudí znepokojovať. Verejné prejavy náklonnosti sú tiež všeobecne rezervovanejšie a umiernenejšie než v mnohých iných kultúrach.
Nákupy a státie v rade
V malých obchodoch, butikov alebo dokonca pekárňach je považované za zdvorilé a štandardné pozdraviť personál slovami „Dobrý deň“ pri vstupe a povedať „Dovidenia“ alebo „Ďakujem“ pri odchode. Státie v rade je rešpektovaným a usporiadaným procesom. Je dôležité poznamenať, že vyjednávanie alebo zjednávanie cien nie je bežnou súčasťou kultúry v maloobchode ani na väčšine trhov s jedlom alebo remeselnými výrobkami. Ceny sú zvyčajne pevne stanovené.
Tieto „pravidlá“ verejného správania – uvoľnenie miesta, tichý prejav, pozdrav predavača – nie sú len náhodné zvyky. Sú súčasťou konzistentného, zdieľaného spoločenského výkonu.
Sekcia 3: Slovenský domov: Sprievodca pohostinnosťou a návštevou
Slovenský domov je považovaný za súkromný, intímny priestor. Preto prijatie pozvania do niekoho domova predstavuje významný prejav dôvery a priateľstva a je typicky vyhradené pre rodinu a blízkych, etablovaných priateľov. Prijať takéto pozvanie a, ešte dôležitejšie, správne sa v ňom orientovať, je kľúčovým krokom k posilneniu nového vzťahu.
Zlaté pravidlo: Vyzuť sa!
oto je najdôležitejšie a nevyhnutné pravidlo pri vstupe do slovenského domu. Obuv sa odkladá hneď pri vchode.
Nováčik takmer určite narazí na „pas zdvorilosti“. Dobrý slovenský hostiteľ, keď vidí hosťa začať si vyzúvať topánky, často povie: „To nemusíš“ alebo niečo podobné. Toto je iba prejav zdvorilosti hostiteľa, nie skutočná ponuka. Povinnosťou hosťa je zdvorilo ignorovať túto poznámku, usmiať sa a pokračovať vo vyzúvaní. Trvať na ponechaní topánok by bolo veľkým faux pas.
Po vyzutí topánok hosť takmer vždy dostane pár prezuviek na nosenie v interiéri. Je vhodné ich s úctou prijať a používať.
Nikdy neprichádzajte s prázdnymi rukami (Hostiteľský „Trojuholník“ darov)
Príchod do slovenského domu bez daru je vážnym porušením etikety. Našťastie sú „správne“ dary jasne definované a ľahko zapamätateľné. Bezpečné a očakávané dary tvoria jednoduchý trojuholník:
-
-
Pre hostiteľku (Kvety): Kytica kvetov je klasickým a veľmi oceneným gestom. Pravidlá sú však presné:
-
DAJTE: Neparný počet kvetov (3, 5, 7, …).
-
NEDÁVAJTE: Parne číslo – to je výlučne na pohreby.
-
NEDÁVAJTE: 13, považuje sa za nešťastné.
-
NEDÁVAJTE: Chryzantémy alebo kaly a neviažte kyticu fialovou stuhou, pretože všetky sú spojené so smútkom a pohrebmi.
-
-
Pre hostiteľku (Čokoláda): Krabica kvalitnej čokolády je rovnako vhodný a vždy vítaný dar.
-
Pre hostiteľa (Víno/Likér): Fľaša vína (červené alebo biele) je štandardným darom. Fľaša kvalitného alkoholu, napríklad slivovica alebo borovička, je tiež výborný dar pre muža domu.
-
Dary sa zvyčajne otvárajú pri prijatí.
Slovenská pohostinnosť („Štedrá nálož“)
Po vstupe sa hosť musí pripraviť na „trvalú“ pohostinnosť. Je povinnosťou a potešením hostiteľa zabezpečiť, aby hosť neustále jedol a pil. Pohár hosťa by nikdy nemal byť prázdny.
To vedie k ďalšiemu spoločenskému rituálu: Rituál odmietnutia. Keď hostiteľ ponúkne prvú porciu nápojov alebo jedla, je zdvorilé zdvorilo odmietnuť prvú ponuku. Hostiteľ ako súčasť rituálu „trvá“ na nej. Hosť by potom mal „ustúpiť“ a prijať pri druhej alebo tretej ponuke. Okamžité prijatie môže byť považované za príliš dychtivé.
Je zdvorilé zjesť všetko z taniera, čo signalizuje, že jedlo chutilo a je takmer určite domáce. Hosť však musí byť strategický pri nápojoch. Prázdny pohár bude bezpochyby doplnený. Ak hosť už mal dosť, jediný zdvorilý spôsob, ako to signalizovať, je nechať pohár čiastočne plný.
Nakoniec, pohostinnosť je obojstranná. Každé pozvanie a prejav štedrosti sa očakáva, že bude neskôr opätované. Takto sa budujú a udržiavajú silné vzťahy.
Tieto dve strany návštevy – pravidlá hosťa a štedrosť hostiteľa – sú symbiotické. Dodržiavanie prísnych formálnych rituálov (vyzúvanie, vhodný dar, rešpektovanie pravidiel kvetov) hosťom je „testom“ rešpektu. Prejavením kultúrneho povedomia sa odomyká povinnosť hostiteľa: reagovať úprimnou, neustálou a srdečnou pohostinnosťou.
Sekcia 4: Stravovanie, pitie a prípitky: Rituály pri stole
Či už sa obeduje v reštaurácii alebo doma, stôl je miestom štruktúrovaného a zdvorilého rituálu.
Pred prvým sústom
Etiketa stravovania začína ešte predtým, než sa jedlo dotkne. Nikto nesmie začať jesť, kým nie je všetkým podané. Potom hostiteľ alebo najstaršia osoba pri stole začne jedlo slovami: „Dobrú chuť!“ Každý odpovie „Dobrú chuť“ alebo „Ďakujem“ pred prvým sústom.
Stolovanie (kontinentálny štýl)
-
Príbory: Kontinentálny štýl je štandardný. Vidlička v ľavej ruke, nôž v pravej, tieto ruky sa zvyčajne nemenia počas jedla.
-
Ruky: Je zdvorilé držať ruky na stole (nie lakte), nie v lone.
-
Servítka: Lokálna zvyklosť je nechať servítku zloženú vedľa taniera. Zvyčajne sa nepokladá na kolená, ako v iných kultúrach.
-
Ukončenie: Ukončenie jedla signalizuje položenie noža a vidličky paralelne, rukoväť smeruje doprava.
Prípitok: „Na zdravie!“ (kľúčový sociálny rituál)
Prípitok je voľne prítomný a zásadný na každom stretnutí s alkoholom.
-
Štandardný prípitok: „Na zdravie!“
-
Každý zdvihne pohár.
-
Každý musí pripíjať s každým pri stole (alebo aspoň s tými, čo sú po ruke).
-
Najdôležitejšie pravidlo: Pri pripíjaní sa musí udržať priame a dlhé očné kontakt s každou osobou.
-
Nepije sa, kým prípitok nie je dokončený.
Odvrátenie pohľadu alebo vynechanie očného kontaktu je považované za nezdvorilé a podľa poverčivosti prináša nešťastie. Tento rituál je „mikro-sociálna zmluva“ – individuálne uznanie a rešpektovanie prítomnosti každého.
Pravidlo „žiadne odmietnutie“
Aj ľudia nepijúci alkohol sa očakáva, že sa zapoja do prípitku. Správne je zdvihnúť pohár s vodou alebo nealkoholickým nápojom, pripiť a udržať očný kontakt. Dôležité je zúčastniť sa rituálu, nie obsah pohára.
Platenie účtu a zvyky pri tipovaní
Na Slovensku je zvykom nechávať spropitné, aj keď nie je povinné.
Lokálne: Slováci často zaokrúhľujú účet nahor na celé euro alebo dve. Napr. účet 8,50 € → povedia „deväť“ a zaplatia 10 €, čašník si ponechá preplatok.
Pre cudzincov: 10 % je bezpečné a zdvorilé spropitné.
Košice: Čašníci môžu priamo spýtať, či si želáte pridať spropitné pri platbe kartou.
Pri skupinovom stravovaní zvyčajne platí ten, kto pozval, účet.
Sekcia 5: Profesionálny život: Orientácia na pracovisku v Košiciach
Slovenské pracovné prostredie, najmä v rastúcom medzinárodnom centre ako Košice, kombinuje tradičné hierarchické štruktúry a moderné západné praktiky. Kľúčom pre nováčika je držať sa formality a budovať dôveru trpezlivo.
Počiatočná atmosféra (formálna a rezervovaná)
Prístup k podnikaniu je formálny, rezervovaný a ne-konfrontačný. Nie je to chladnosť, ale profesionalita. Slováci si cenia súkromie a dôveru budujú pomaly na základe spoľahlivosti, poctivosti a konzistentného výkonu.
Mladšia generácia môže byť neformálnejšia, ale nováčik vždy nechá rozhodnúť Slovákov, ako formálne sa správať. Používajte „Vy“, tituly a priezviská a čakajte na pozvanie k tykaniu.
Hierarchia a rozhodovanie
Slovenské firmy fungujú tradične hierarchicky. Rozhodnutia idú zhora nadol. Stretnutia často slúžia na komunikáciu už prijatých rozhodnutí. Zamestnanci môžu spresniť údaje, ale stratégia sa zvyčajne netvorí kolektívne od začiatku.
Stretnutia a dochvíľnosť
Dochvíľnosť je povinná. Príchod neskoro je vážnym prejavom neúcty a nespoľahlivosti. Stretnutia začínajú presne, ale nemusia končiť načas; neformálne rozhovory budujú osobné vzťahy.
Komunikačný štýl („Diplomatická priamosť“)
Slováci oceňujú priamu komunikáciu, ale musí byť obalená zdvorilosťou. Priama kritika môže byť považovaná za osobný útok. Riešenie: „diplomatická priamosť“ – obsah priamy, forma zdvorilá.
Oblečenie do práce
Toto je jedna z najnáročnejších nuáns, ktorú musia cudzí profesionáli zvládnuť. Na jednej strane Slováci oceňujú relatívne priamy komunikačný štýl, kladú dôraz na jasnosť, úprimnosť a fakty. Prezentácie by mali byť presné, podrobné a podložené číslami a grafmi.
Avšak táto „priamosť“ musí byť zabalená do hrubej vrstvy zdvorilosti a diplomacie. Kľúčovým kultúrnym prvkom je, že Slováci často „nedokážu oddeliť faktickú úroveň od vzťahovej úrovne“. To znamená, že ostrá, priama alebo konfrontačná kritika nápadu či návrhu bude vnímaná ako osobný útok na osobu, ktorá ho predložila. Takýto prístup, bežný v niektorých západných obchodných kultúrach, sa považuje za urážku a môže „ohroziť osobný vzťah“.
Riešením je „diplomatická priamočiarosť“. Obsah komunikácie by mal byť priamy (jasné fakty, pravdivé údaje), ale spôsob podania musí byť nepriama (zdvorilý, rešpektujúci a zmierňujúci vzťahy).
Nesprávne (príliš priame a konfrontačné): „Tento termín je nemožný a údaje v tejto správe sú nesprávne. Nemôžeme pokračovať.“
Správne (diplomatická priamočiarosť): „Ďakujem za tento plán. Oceňujem prácu, ktorú ste do neho vložili. Mám niekoľko doplňujúcich údajov o našich časových harmonogramoch, ktoré by som rád zdieľal. Mohli by sme spoločne prejsť termíny, aby sme sa uistili, že sme pripravení na úspech?“
Oblečenie do práce (Obliekanie ako znak rešpektu)
áš vzhľad je vaším prvým dojmom a je vnímaný ako priamy znak rešpektu voči obchodným partnerom. Dress code je konzervatívny a formálny.
Muži: Očakáva sa tmavý oblek a kravata.
Ženy: Očakáva sa obchodný kostým alebo konzervatívne profesionálne šaty.
Aj keď niektoré moderné IT alebo startupové kancelárie môžu mať „business casual“ internú kultúru, pri akomkoľvek externom stretnutí, prezentácii alebo interakcii so seniormi je potrebné obliekať sa formálne.
Business Cards
Pri výmene vizitiek je veľmi cenené a profesionálne mať jednu stranu vizitky preloženú do slovenčiny. Kriticky dôležité je uviesť na vizitke akékoľvek pokročilé akademické alebo profesionálne tituly, pretože tieto tituly sú znakom postavenia a vzbudzujú rešpekt.
Sekcia 6: Rýchly Sprievodca Kultúrnymi Taboami (A Ako sa Im Vyhnúť)
Tabu Témy Rozhovoru („Veci, na ktoré sa nepýtajte“)
Tieto témy sa považujú za súkromné a mali by sa im vyhýbať najmä pri nových známostiach alebo kolegoch.
- NE pýtajte sa na niekoho plat, príjmy alebo osobný majetok. Toto sa považuje za vrchol nezdvorilosti.
- NE pýtajte sa, koho niekto volí alebo aké sú jeho politické preferencie.
- NE otvárajte kontroverzné spoločenské alebo politické témy (napr. práva LGBT, náboženstvo, migrácia, Rusko/Ukrajina), pokiaľ osobu veľmi dobre nepoznáte a sama tému nezačne.
- NE pýtajte sa ženy na jej vek.
Geografické a historické prešľapy („Tabu týkajúce sa identity“)
Tieto chyby nie sú len drobné omyly; považujú sa za nevedomosť a urážku, pretože zasahujú do slovenskej národnej identity. Slovensko je „mladá krajina“, ktorá väčšinu svojej histórie existovala ako súčasť iných štátov. Slováci sú preto oprávnene hrdí a chrániaci svoju jedinečnú identitu.
-
NE označujte Slovensko ako „Československo“. Pokojný „Zamatový rozvod“ sa uskutočnil v roku 1993. Dve krajiny sú samostatné, hoci zostávajú veľmi priateľské.
-
NE zamieňajte Slovensko so Slovinskom. Toto je veľmi častá a vysoko otravná chyba pre Slovákov.
-
NE označujte Slovensko ako „východnú Európu“. Slováci sú hrdí, že sú geograficky a kultúrne súčasťou strednej Európy.
-
NE spomínajte filmy Hostel alebo Eurotrip. Tieto filmy sú považované za smiešne, urážlivé a nereprezentujú realitu.
Sociálne a domáce prešľapy („Tabu týkajúce sa etikety“)
- NE noste topánky v niekoho dome. Toto je kardinálny hriech pri návšteve domova.
-
NE darujte párne množstvo kvetov (platí len na pohreby).
-
NE vyhýbajte sa očnému kontaktu počas prípitku.
-
NE ukazujte na niekoho ukazovákom; považuje sa to za nezdvorilé.
-
NE odmietajte prípitok s alkoholom. (Ak nepijete alkohol, zúčastnite sa s vodou, ako bolo uvedené vyššie.)
-
NE opite sa viditeľne. Očakáva sa účasť na pití, ale zachovanie sebaovládania a kompozície.
-
NE noste ponožky k sandálom. Hoci je to častý vtip, je to aj skutočný štýlový prešľap.
Sekcia 7: Prijatie košického ducha: Tradícia, Rodina a „Východná“ identita
Pochopenie každodenných pravidiel etikety je kľúčom k otvoreniu dverí do slovenskej kultúry. Pochopenie hodnôt, ktoré tieto pravidlá stojí, je kľúčom k tomu, aby ste sa jej stali súčasťou.
Srdce domova (Rodina na prvom mieste)
Základom slovenskej spoločnosti je rodina. Rodiny sú typicky veľmi súdržné, s pevnými viacgeneračnými vzťahmi, ktoré zahŕňajú starých rodičov, tety, strýkov a bratrancov či sesternice. V mnohých oblastiach je stále bežné, že niekoľko generácií žije blízko seba a pravidelne sa stretáva. Táto hlboká hodnota vysvetľuje posvätnosť domova, význam hosťovania a hlboký rešpekt voči starším, ktorý je základom spoločnosti.
Bohatosť tradícií
Slovenský kultúrny kalendár je živou zmesou rímskokatolíckych tradícií a starodávnych ľudových zvykov. Nováčikovia objavia hlbokú magiu tradičných slovenských Vianoc, ktoré sú významnou rodinnou udalosťou zameranou na Štedrý večer, so špeciálnymi jedlami a zvykmi. Zažijú aj jedinečné veľkonočné tradície a radostné, farebné folklórne festivaly po celej krajine, oslavujúce tradičnú hudbu, tanec a remeslá. Práve tu nachádza typicky rezervovaný slovenský duch svoj najplnší a najradostnejší výraz.
Košický/východoslovenský charakter (Váš nový domov)
Nakoniec je nevyhnutné pochopiť, že ako obyvateľ Košíc sa nachádzate v jedinečnej a pre nováčika pravdepodobne výhodnej pozícii. V rámci Slovenska existuje dobre známa, často žartovná, vnútorná „rivalita“ alebo rozdiel v mentalite medzi „Západom“ (sústredeným okolo Bratislavy) a „Východom“ (sústredeným okolo Košíc).
Stereotyp „Západniara“ (z Bratislavy) je taký, že je viac individualistický, rýchly, „povýšenecký“, „nezdvorilý“ a chladnokrvný.
Stereotyp „Východniara“ (z Košíc) je naopak, že je „teplejší“, „spontánnejší“, „zábavnejší“ a má silnejší, nápomocnejší a odolnejší zmysel pre komunitu.
Toto predstavuje „Košickú výhodu“ pri presídlení. Počiatočná formalita, rezervovanosť a sociálna vzdialenosť sú národnými črtami. Lokálny charakter Košíc však naznačuje, že táto formálna bariéra môže byť nižšia a kratšie trvajúca než v iných častiach krajiny. Sociálne prostredie je známe tým, že je viac odpúšťajúce a otvorene teplejšie.
Keď nováčik preukáže, že rozumie a rešpektuje základné pravidlá slovenskej kultúry — používaním „Dobrý deň“, čakaním na tykanie, vyzúvaním topánok, udržiavaním očného kontaktu pri prípitku — pravdepodobne zistí, že dvere k priateľstvu a komunite v Košiciach sú otvorené oveľa viac a rýchlejšie, než by očakával. Formalita je iba dverami. Teplo vo vnútri je úprimné.
Vitajte doma. (Welcome home.)